slová, ktoré si nepíšem iba pre seba
Pred mesiacom na nás vyskakovali reklamy na nový film v našich kinách „Nebo nie je výmysel“. Videli ste ho? Zachytili ste, že je natočený podľa skutočnej udalosti, na základe ktorej bola napísaná aj kniha (ktorá mimochodom vyšla ešte pár rokov pred filmom)? Do mojich rúk sa dostala úplne náhodou, keď som si tak brúzdal internetovým kníhkupectvom. Reku skúsim.
Nepríde vám názov “Neodolateľný rebel” akoby od Steelovej alebo z vydavateľstva Slovenský spisovateľ? Prvé čo mne pri tom napadlo, nemalo vôbec súvis s kresťanskou literatúrou, ale skôr s typickými harlekýnkami, ktoré majú tak rady naše mamy. Ale pozor – prekvapenie – kniha je o Ježišovi. A to dokonca o Ježišovi, ako ho možno nepoznáme.
Viem… od Carla Carretta som už raz v Lúčoch predstavoval jednu z jeho kníh. Prečo som sa rozhodol venovať mu svoju pozornosť už druhýkrát? Pretože tento autor je pre mňa niečím výnimočným. Tak ako sa mi pod menom Bruno Ferrerro vynoria krátke poučné príbehy (veľmi vhodné do kázní), tak double C [dabl si:] (Carlovo meno z ulice – áno, je to môj výmysel a áno je to cool) pre mňa predstavuje zamyslenia, na ktoré by som sám so svojim štýlom života neprišiel. Sú pre mňa motiváciou a návodom k hlbšiemu rozjímaniu nad Svätým písmom, vierou a každodenným životom.
Stáva sa aj tebe, že máš problém s modlitbou? Mal si už taký ten rýpavý pocit, ktorý ti šepká alebo občas aj kričí, že to čo robíš vôbec nie je modlitba, že to nerobíš správne, že pravidelnosť je od slova pravidelne, ale keď je to raz za mesiac, tak sa hodí skôr označenie “výnimočne”? Mám pre teba dve správy. To, či sú dobré alebo zlé si musíš posúdiť sám. Určite v tom nie si sám. A ak si nič podobné nezažil, je pravdepodobné, že raz sa do tohto stavu dostaneš… pretože keď je v živote všetko ružové, prestávame vnímať ostatné farby, a to môže viesť k ružovozaslepenosti, od čoho nás Boh chráni problémami a krízami. Vďaka mu za to!
Tentokrát som si vybral útlu knižku od kňaza “z českých luhů a hájů” – zamyslenia od uznávaného monsignora Tomáša Halíka. Ak Vám jeho meno veľa nehovorí, tak len v skratke: je to kapacita. Obsiahlejšie: je to český kňaz, sociológ, filozof a teológ, ktorý je uznávaný a rešpektovaný v celom svete, je laureátom Templetonovej ceny (to je niečo ako duchovná Nobelova cena – teda významný prínos do rozvoja duchovného života), profesor, autor viacerých kníh a v neposlednom rade verejná osobnosť českého spoločenského život. Je to teda typ človeka, pri ktorom žasnem a obdivujem jeho schopnosť všetko zvládať.
Piesne a spievané chvály patria k našim spoločenstvám. Počas svätých omší, adorácií, stretnutí, výletov a rôznych ďalších akcií si spievame, hráme a tlieskame do rytmu, tancujeme a predvádzame ukazovačky alebo len tak hmkáme známe chytľavé rytmy gospelových evergreenov. A cítime sa pri nich tak príjemne a povznesene…
Anselm Grűn je relatívne známym kresťanským autorom. Je benediktínskym mníchom, má doktorát z teológie a práve jeho inteligencia a schopnosť rozjímať podstatné udalosti života je cítiť zo všetkých jeho kníh. Nie všetky sú ale vhodné na cestu autobusom do práce alebo do školy, pretože si vyžadujú pozornejšie čítanie. Táto kniha však nie je čisto jeho dielom. Spoluautorom je Friedrich Assländer. Autor niekoľkých publikácií zameraných na management. Najskôr pracoval ako manager vo viacerých veľkých firmách, v súčasnosti sa zameriava na školenie ľudí, ktorí sú zodpovední za riadenie firiem a ich oddelení.
Paulo Coelho. Niektorí ho vôbec nepoznajú, niektorí prečítali už niekoľko jeho kníh. Tento brazílsky spisovateľ sa v súčasnosti radí medzi popredných svetových spisovateľov. Za svoje diela sa mu dostalo už veľa ocenení a spoločenského uznania. Ako píše v Pútnikovi z Compostely, pred cestou do Santiaga de Compostela, si to vôbec nevedel a netrúfol predstaviť. Hoci už od malička sa túžil stal spisovateľom, jeho otec to nevedel pochopiť. Paulo niekoľkokrát podstúpil pobyt v psychiatrickej liečebni. Neskôr ako mladý muž vyznával štýl hippies.
