Stáva sa aj tebe, že máš problém s modlitbou? Mal si už taký ten rýpavý pocit, ktorý ti šepká alebo občas aj kričí, že to čo robíš vôbec nie je modlitba, že to nerobíš správne, že pravidelnosť je od slova pravidelne, ale keď je to raz za mesiac, tak sa hodí skôr označenie “výnimočne”? Mám pre teba dve správy. To, či sú dobré alebo zlé si musíš posúdiť sám. Určite v tom nie si sám. A ak si nič podobné nezažil, je pravdepodobné, že raz sa do tohto stavu dostaneš… pretože keď je v živote všetko ružové, prestávame vnímať ostatné farby, a to môže viesť k ružovozaslepenosti, od čoho nás Boh chráni problémami a krízami. Vďaka mu za to!
Archív (page 7 of 9)
Tentokrát som si vybral útlu knižku od kňaza “z českých luhů a hájů” – zamyslenia od uznávaného monsignora Tomáša Halíka. Ak Vám jeho meno veľa nehovorí, tak len v skratke: je to kapacita. Obsiahlejšie: je to český kňaz, sociológ, filozof a teológ, ktorý je uznávaný a rešpektovaný v celom svete, je laureátom Templetonovej ceny (to je niečo ako duchovná Nobelova cena – teda významný prínos do rozvoja duchovného života), profesor, autor viacerých kníh a v neposlednom rade verejná osobnosť českého spoločenského život. Je to teda typ človeka, pri ktorom žasnem a obdivujem jeho schopnosť všetko zvládať.
Piesne a spievané chvály patria k našim spoločenstvám. Počas svätých omší, adorácií, stretnutí, výletov a rôznych ďalších akcií si spievame, hráme a tlieskame do rytmu, tancujeme a predvádzame ukazovačky alebo len tak hmkáme známe chytľavé rytmy gospelových evergreenov. A cítime sa pri nich tak príjemne a povznesene…
Někdy je nejlepší odpověd jen mnohem zajímavější otázkou.
(Terry Pratchett, Ian Stewart, Jack Cohen: Věda Na Zeměploše)
“A kde přesně jsem?““Ehm… v takovém kouzelném světě, kde jste jen vy a nikdo jiný.““Ach, vy myslíte takový ten svět, ve kterém žije každý z nás,” hořekoval Mrakoplaš.