Paulo Coelho. Niektorí ho vôbec nepoznajú, niektorí prečítali už niekoľko jeho kníh. Tento brazílsky spisovateľ sa v súčasnosti radí medzi popredných svetových spisovateľov. Za svoje diela sa mu dostalo už veľa ocenení a spoločenského uznania. Ako píše v Pútnikovi z Compostely, pred cestou do Santiaga de Compostela, si to vôbec nevedel a netrúfol predstaviť. Hoci už od malička sa túžil stal spisovateľom, jeho otec to nevedel pochopiť. Paulo niekoľkokrát podstúpil pobyt v psychiatrickej liečebni. Neskôr ako mladý muž vyznával štýl hippies.
Postupne sa stal členom rádu RAM, čo je malý, takmer neznámy, katolícký rád založený ešte v stredoveku, o ktorom (rovnako ako o púti do Santiaga de Compostela) sa svet viac dozvedel až skrze túto knihu. Kniha začína v okamihu, kedy má Paulo dostať svoj meč a byž menovaný majstrom a rytierom rádu. Pre svoju dychtivosť však meč nezíska. Aby si ho zasa zaslúžil, musí prejsť starou pútnickou cestou do Santiaga de Compostela, kde je podľa legendy hrob svätého Jakuba. Meč, ktorý preňho znamená veľa, pretože bez neho nemôže konať zázraky, bude vraj ukrytý na konci cesty a tam ho má Paulo objaviť.
Na začiatku cesty dostáva prideleného sprievodcu menom Petrus. Ten ho má viesť a učiť, aby bol na konci cesty sám schopný nájsť svoj meč. Paulo musí poslúchnuť každý jeho príkaz (či už je to lezenie proti vodopádu, stavanie padnutého kríža zranenými rukami alebo boj proti besnému psovi). Ako mu Petrus prízvukuje, putovanie do Compostely je „Cesta obyčajných ľudí“, a preto by si nemal o sebe myslieť, že keď ju nastúpil a prejde, bude niečo viac. Stále je a bude obyčajným človekom, ktorý nie je vôbec dokonalý.
Už od začiatku knihy je jasné, že sa nejedná o obyčajný cestopis popisujúci nástrahy a útrapy pešej púte do Compostely. Autor sa nezameriava na vyčerpavajúci popis okolitej krajiny, bolestí nôh z otlakov a romantické večery pod hviezdami. Udalosti nie sú popisované tak, ako sú videné z vonka, ale skôr z vnútorného pohľadu autora, cez zamyslenia a analýzu situácií. A tak každé stretnutie s ďalšími postavami, prekážky na ceste, rozhovory s Petrusom nadobúdajú podstatne iný význam.
Mystika sa prelieva v knihe zo stránky na stránku a je ňou takmer celá naplnená. Ako autor uviedol, putovanie mu pomohlo uveriť a stať sa katolíkom. Preto som od knihy čakal časté rozjímanie, modlitby a citáty zo Svätého písma. To som i dostal, ale popri tom obsahuje v rovnakej miere i veľa mystických obradov, rituálov a cvičení, používanie mágie a vyvolávanie síl prírody. Pravdepodobne aj preto mala kniha tak veľký ohlas vo svete. Každý si tu nájde pasáž, ktorá sa mu páči (alebo je z tej zmesi myšlienok tak znechutený, že knihu po pár stranách odloží). Myšlienka: „Vieš, že si prečítal dobrú knihu, keď otočíš poslednú stranu a cítiš sa tak trocha akoby si prišiel o kamaráta.“ vyjadruje podstatu literárnych diel. Každý preferuje iný typ človeka. Každého sa dotkne niečo iné.
Množstvo myšlienok, ktoré sa v knihe vyskytujú a sú i samostatne citované, mi nedá neuviesť aspoň jednu, keď mu Petrus vysvetľoval podstatu Božieho trestu na ľuďoch:
Boh nie je pomsta. Boh je láska. Jediný jeho trest spočíva v tom, že donúti každého, kto prerušil dielo Lásky, aby v ňom pokračoval.
Pútnik z Compostely je opis cesty a cesta ako taká má svoj cieľ. Keďže však podstatou cesty v knihe nie je fyzické, ale skôr duchovné putovanie a vyzrievanie, autorovo konštatovanie: „Ak chceš dosiahnuť svoje sny, musíš najskôr vedieť, čo s nimi urobíš,“ plne vystihuje záver tejto dejovej línie.
u mňa ***** (z *****)
Blog Paula Coelha so zaujimavými príbehmi a postrehmi nájdete na http://paulocoelhoblog.com/
— článok vyšiel v časopise Lúče, ktorý vydáva Združenie mariánskej mládeže
TIP: Knihu Pútnik z Compostely si objednajte na Zachej.sk
