Po niekoľkých rokoch sa mi konečne podarilo nazberať dovolenku, peniaze a odhodlanie a splniť si jeden z mojich dlhodobych plánov – putovanie do španielskeho Santiago de Compostella.
Pre tých, ktorým púť do Santiaga nehovorí nič: podľa tradície boli v 9. storočí na nebi spozorované hviezdy, ktoré ukázali cestu k hrobu svätého Jakuba, Kristovho učeníka. Na tom mieste postavili kostol a ľudia začali svoje púte k posvätnému miestu. V súčasnosti sa do Santiaga vyberie ročne cez 100 000 ľudí, takže to nie je žiadne osamotené putovanie vyprahnutou púšťou.
Ciest do Santiaga existuje niekoľko. Najľudnatejšie sú Camino Francés, ktorá začína pred Pyrenejami vo Francúzsku, a Camino del Norte, ktorá vedie severom Španielska popri oceáne. Obe sú však asi na 30 dní chôdze a tak som hľadal niečo, čo by som bol schopný zvládnuť za 3 týždne. A našiel som ľudmi menej preplnenú Camino Primitivo.
Názov nenaznačuje primitívnu jednoduchosť cesty (pretože opak je pravdou), ale vychádza z toho, že táto trasa je nastaršou, pretože bola zdokumentovaná ako prvá cesta pútnikov do Santiaga. Začína v Oviede v katedrále San Salvador, pokračuje náročnejším, ale krásnym hornatým terénom Astúrie (Španielsko sa delí na 17 krajov – spoločenstiev, Astúria a Galícia patria medzi ne) a končí v galícijskom Melide, kde sa na posledných 50 kilometrov spája s Camino Francés.
Toľko k teoretickému úvodu. Čo ma ale viedlo k tomu, aby som pešo chodil viac ako 2 týždne a zvládol prejsť cez 400 kilometrov? Zvedavosť. Chcel som vedieť, čo všetko dokážem. Chcel som vedieť, čo všetko v sebe nájdem počas osamelej namáhavej cesty. Chcel som vedieť ako bude reagovať na túto výzvu moje telo. Chcel som vedieť, kto bude putovať spolu so mnou. Chcel som vedieť, čo bude na konci…
A dostalo sa mi viac ako som si predstavoval. Hodiny strávené na ceste osamote, prestávky spojené s čítaním Písma, tichá modlitba počas výstupu na kopec, jednoduchá konverzácia v lámanej španielčine, hodiny rozhovorov v angličtine počas chôdze alebo pri víne na konci dňa, dôvody ostatných pútnikov, prečo sa vybrali na Camino, západ slnka za oceánom, každý deň nová bolesť nôh, poludňajšie horúčavy, ranný dážď, krátke omše v dedinských kostoloch, pozdravy a úsmevy ľudí na dedinách, kravy, kone, hnoj a pokoj…
To, čo mi Camino dalo sa nedá jednoducho vyjadriť slovami. A je jedno kvôli čomu sa človek na túto púť vyberie. Vždy dostane aj niečo viac.
Kto putuje do Ríma chce sa stretnúť s pápežom, kto putuje do Jeruzalema chce sa stretnúť s Ježišom, kto putuje do Santiaga chce sa stretnúť sám so sebou…
Oficiálne je cieľom cesty buď Santiago de Compostella alebo mestá na pobreží Muxia a Fisterra. V skutočnosti je ale najdôležitejšie spraviť len ďalší krok.
Buen Camino!
