Rok sa s rokom stretol a zasa je tu útla, ale o to bohatšia, kniha farára Mariána Kuffu. Jeho minuloročná Kazateľnica život má nasledovníčku, ktorú sa zasa nedá nespomenúť. Originálny a jednoduchý rozprávačský štýl v prvej knihe ma dostal. A ďalšie farárove životné príbehy a skúsenosti nedali pokoj mojej zvedavosti.
Je pravda, že si všetky tieto články môžete prečítať zadarmo na portále cestaplus.sk, ale mať ich takto pokope a čítať ich naraz dáva predsa len iný obraz. Pretože na to, aby si človek zvykol na písanie farára Mariána jeden článok nestačí (a niekomu možno ani celá kniha). Už len jeho rázny prístup k modlitbe Otčenáša môže vyvolať pri prvom čítaní mierne pobúrenie.
Ak nechceš odpustiť, nemodli sa Otčenáš, lebo na seba sťahuješ prekliatia. Neodpusti mi, Otče, lebo ani ja neodpustím. Toto sa modlíš. Keď sa modlíš Otčenáš, buď mlč, alebo to ber vážne. Ak je niekto, na koho sa hneváš, cez Otčenáš buď ticho. Varujem ťa, buď ticho, lebo sa ti to vráti.
Ak si ale uvedomím, že to nehovorí v zlom, ale s láskou k človeku a so záujmom o spásu duše, zrazu tých pár viet naberá inú farbu a príchuť. Pokora a láska. To sú tie slová, ktoré mi po prečítaní zostali rezonovať v hlave. Asi najviac to je cítiť z týchto viet:
My kresťania by sme mali pristupovať k sviatostiam a k prijímaniu s nádejou, nie povýšenecky. Nemáme istotu, ale máme nádej. Nádej ťa privedie k pokore, istota ťa privedie k pýche. Na prijímanie nechodíme preto, lebo si to zaslúžime, ale preto, že je to potrebné. Protrebujeme to. Bez Ježiša nemôžeme ani na krôčik.
Na obale knihy je akoby akciová nálepka, kde som si prečítal, že v knihe nájdem ilustrácie od bezdomovcov, väzňov a detí z detských domovov. Napadlo mi, že to budú super kresby, ktoré budú dotvárať jednotlivé príbehy. Houby houby zlatá rybka. Pár roztrasených čiar od babičky z hospicu, niekoľko skíc od bezdomovca Vlada… žiadne umelecké diela, ale o to väčšie umenie vytvoriť myšlienku, ktorá chytí za srdce.
Na záver sa hodí prežehnanie farára Kuffu, ktoré ho posúva do pozície, že Boh môže konať.
Na čelo: Nechcem konať zlo.
Na hruď: Chcem konať dobro.
Ľavé rameno: Fiat, nech sa stane tvoja svätá vôľa.
Pravé rameno: Dôverujem ti, môj Bože.
Na záver zložím ruky: Ty si môj Pán, chcem ti slúžiť.
— článok vyšiel v časopise Lúče, ktorý vydáva Združenie mariánskej mládeže
TIP: Knihu Maturita z lásky si objednajte na Zachej.sk
