Marek Orko Vácha. Orko je skratka jeho skautského mena “orlí oko”, ktoré dostal ešte zamlada a doteraz sa nehanbí si ho písať. Je známy rovnako v odborných a vedeckých kruhoch ako aj v spoločenstvách kresťanskej mládeže a mladých dospelých. Pol roka žil u trapistov (čo je jedna z najprísnejších reholí). Dvakrát sa zúčastnil výprav na Antarktídu. A inak je veľmi v pohode, čo spoznáte, keď si prečítate jeho knihu.
Kňaz, a zároveň vyštudovaný molekulárny biológ, Marek Vácha je kapacita nielen v medicínskej sfére, ale keďže istý čas vyučoval na gymnáziu v Brne, vybudoval si aj silný cit na potreby mladých, ktorým venoval svoje “Nevyžádané rady mládeži”.
Přál bych si, aby chlapci objevili svoje mužství a dívky svou něžnost a nechali je vytrysknout, aby neztratili ze života ani vteřinu, aby směnili svůj čas a svou energii za Život zde na Zemi.
Nie úplne bežný kňaz
Z textov v tejto knihe je poznať, že Marek nie je kňazom, ktorý by sa dal označiť za prototyp. Ak ste niekedy zažili nudnejšiu kázeň, tak viete, že desaťminútové motanie sa okolo jednej veci a použitie piatich synoným počas dvoch viet nie je to, čo človeka nadchne k zmene. Ale krátka úderná správa, z ktorej je poznať, že ide zo srdca kazateľa… ej bisťu. Presne tak pôsobia “Orkove” texty.
Viem si predstaviť, že pri niektorých častiach tejto knižky niektorí čitatelia začnú spochybňovať Markovu kňažskú vysviacku. Veď nabádanie mladých ľudí k tomu, aby sa nebáli hriechu, ale žili svoj život naplno, môže pôsobiť ako výzva mladým, nech zahodia svoju kresťanskú výchovu a užívajú radosti bežných dní. Jeho “flow” myšlienok treba čítať a chápať ako celok. Tu nie je veľmi priestor na vytrhávanie vecí z kontextu.
Celé desatero není než malá jeskyňka, před kterou je nekonečný oceán možností, tak si představuji. Nezabil jsem a neokradl, výborně, ale co všechno jsem mohl udělat, co všechno je v mých silách a schopnostech a co zůstalo ležet, nezvednuto, nevyužito! Hřích je především to, že nevyužiji všechny možnosti, které do mně byly vloženy, že černé perly mého nitra nechám v truhlici duše, že je nikdo nikdy neuvidí. Tohle je hřích, že nechám ležet všechno dobro ve mně!
Naozaj pre mládež
Pri písaní sa Marek zameriaval na maturantov a čerstvých vysokoškolákov a priznáva, že “rozumím spíše mužské duši než té ženské”, ale ani mne, ako odrastenému mládežníkovi, neboli jeho zamyslenia cudzie. Jeho uhol pohľadu je veľmi vzácny a podobných kníh pre mladých som naozaj veľa nečítal. Preto po nej skúste siahnuť aj vy, ktorí pracujete s mládežou, pretože verím, že v nej nájdete nejednu inšpiráciu.
Moc bych si přál, aby zde za vámi zůstala na Zemi stopa, abyste vyryli rýhu do dějin, aby váš život nebyl prožit marně, abyste uskutečnili pozvání ke svátosti. Nic menšího nebrat!
— článok vyšiel v časopise Lúče, ktorý vydáva Združenie mariánskej mládeže
TIP: Knihu Nevyžádané rady mládeži si objednajte na Zachej.sk
