Jezuitský kňaz Larry Richards je zo Spojených štátov. To si treba uvedomiť hneď na začiatku knihy Odovzdaný a tak je k nej treba aj pristupovať. Je síce katolík, ale ak máte prečítaných už pár kníh od amerických evanjelických autorov, štýl tejto knihy sa vám bude zdať akýsi povedomý.
Týmito vetami určite nechcem nikoho odrádzať od čítania. Skôr naopak – poskytnúť predtým, ako budete knihu čítať, lepší prehľad o tom, čo vás čaká. Larry Richards totiť písať vie. Nie je to pokojné písanie C. S. Lewisa aleob vyslovene hĺbavý spôsob Carla Carretta. Možno by sa dal z diaľky pripodobniť priamemu štýlu Mariána Kuffu, aj keď s trocha menšou drzosťou a oveľa dlhšími textami.
Predstavte si, že vidíte svoje malé dieťa, ako sa pokúša kráčať a spadne. Poviete mu: „Ty ťarbavé teľa! Ako to, že ešte stále nevieš chodiť? Vstávaj a ide sa!“? Také čosi nezvyknete robiť, však? Ani Boh to nerobí. Aj keď padáme, Boh sa teší z našej snahy žiť podľa jeho vôle. Ak sa snažíme žiť tak, aby sme konali jeho vôľu, teší sa, pretože nás miluje.
Odovzdaný je už druhou jeho knihou preloženou do slovenčiny a odvoláva sa v nej (teda akoby čiastočne naväzuje) na knihu Buď mužom, ktorá je v slovenčine už beznádejne vypredaná (takže asi stála za to). Nosná myšlienka knihy je (chvíľa napätia a hrané prekvapenie) – odovzdanie.
Larry píše, že ak si človek ide životom so svojou hrdosťou a robí všetko po svojom, do neba tak nesmeruje. Odporúča, aby sa človek naučil odovzdať Božiemu riadeniu. A teda nezostáva iba pri odporúčaní, ale ponúka aj návod s konkrétnymi krokmi, ktorý rozpísal v jednotlivých kapitolách.
Spomeňte si na Jánové slová: „Kto sa bojí, nie je dokonalý v láske“. Keď milujeme, strach ustupuje. Keď teda hovoríme o Bohu, hovoríme o túžbe byť s ním zjednotení. Hovoríme o dôvere voči nemu, o dôvere, že nás miluje.
Keď sa po prečítaní nad tým zamyslíte, ono to vlastne v teórii také zložité ani nie je. Stačí sa správne rozhodnúť. Potom treba trocha zamakať na tom, aby bol vzťah s Bohom naozaj úprimný. Zlepšiť si vzťah s ľuďmi vo svojom okolí, lebo veď to by malo tiež pomôcť. Spytovať si svedomie a čítať Písmo. A možno ešte pravidelne umývať zuby a jesť zdravo. Alebo tam niečo chýba?
Je svätosť jedným z vašich životných cieľov? Určite by ním mala byť.
V teórii to naozaj nie je príliš komplikované. Komplikované si to robíme sami, keď to chceme robiť sami. 🙂 A presne o tomto celá kniha je. Nie je dobré ju preletieť, porobiť poznámky do zápisníka a potom sa to nadrilovať naspamäť a vykonávať bod za bodom. Rady z tejto knihy je treba naplno žiť. Iba tak môže byť prečítanie tejto knihy aj prínosom.
Dorothy Dayová: „Boha v skutočnosti milujem iba toľko, koľko milujem najmenej milovanú osobu v mojom živote.“
Na začiatku som písal, že štýl písania Larryho Richardsa je taký iný. Teraz na konci si už dovolím poznamenať, že mi nesedel. Miestami bol až príliš “americký” (v mojom vnímaní akčný a príliš wow). Niekomu podobné vyjadrovanie sedí viac, mne trocha menej (skromný C. S. Lewis mi je v tomto milší). Konkrétna podstata myšlienok tým ale postinutá nebola. A práve kvôli nim je dobré podobné knihy čítať. 🙂
Sú to práve drobnosti, ktoré robíme. Zapierame samých seba. Chlapi, kúpte žene kvety alebo dámy pribaľte mužovi k desiatej lístok so slovami „ľúbim ťa“, pretože práve vďaka takýmto veciam sme napokon schopní myslieť na druhých viac ako na seba.
Za knihu ďakujem internetovému kníhkupectvu Zachej.sk. 🙂
