Ak ste od Murakamiho nič nečítali, kvôli tomu, že vám jeho štýl beletrie nesedí, z tejto knihy by ste obavy nemali mať. Nie je v nej nič o dvojitých mesiacoch alebo neustálych japonských gastro orgiách. Vystupuje v nej sám Haruki. Ako bežec, ako autor, ako prednášajúci na vysokej škole, ako človek. Kniha je u mňa na popredných priečkach nielen vďaka tomu, že prispela k mojej bežeckej motivácii alebo objasnila Harukiho spisovateľskú kariéru, ale hlavne kvôli myšlienkam, ktoré ukryl na pár riadkoch. Tu je pár úryvkov, ktoré som si zapísal.

Bolesti sa nevyhnete, a či budete trpieť, je otázkou výberu. Povedzme, že bežíte a začnete uvažovať: dofrasa, to bolí, už to ďalej nevydržím. Bolesť je neoddeliteľnou súčasťou reality, ale či ju vydrží ten-ktorý bežec, alebo nie, je len a len na ňom.

Každý deň končím presne v bode, keď cítim, že by som ešte mohol písať aj ďalej. Robte to tak a práca na druhý deň vám pôjde prekvapujúco hladko. Myslím, že niečo podobné napísal aj Ernest Hemingway. Aby ste vydržali, musíte udržať rytmus. To je podstatná vec pri dlhodobých činnostiach. 

Bežím preto, aby som dosiahol pocit prázdna. 

Mick Jagger sa raz chvastal, že by bol radšej mŕtvy, ako by mal spievať „Satisfaction“, keď bude mať štyridsaťpäť. Teraz ale už má cež šesťdesiat a „Satisfaction“ ešte stále spieva. Niektorí to môžu považovať za zábavné, ale ja nie. Keď bol Mick Jagger mladý, nevedel si predstaviť seba v štyridsaťpäťke. V mladosti som bol na tom tak isto. Môžesm sa smiať Mickovi Jaggerovi? V žiadnom prípade. Ibaže zo mňa sa nestal rockový spevák a nikto si nepamätá, aké stupídnosti som vtedy mohol povedať, takže mi ich nemôžu otrepať o hlavu. A toto je jediný rozdiel. 

Zdravé sebavedomie od nezdravej pýchy oddeľuje len tenká hranica. 

Nič v skutočnom svete nie je také krásne, ako ilúzia človeka na hranica vyšinutých zmyslov. 

Aby ste sa mohli vysporiadať s niečim nezdravým, potrebujete byť taký zdravý, ako sa len dá. To je moje motto. Inými slovami, nezdravý duch potrebuje zdravé telo. 

Aby ste pochopili niečo hodnotné, musíte niekedy vykonaž niečo zdanlivo márne.