Čo ti napadlo ako prvé, keď si si prečítal nadpis tohto článku? Keďže si pravidelný čitateľ tejto rubriky, určite to bolo v zmysle “Veď Clive Staple Lewis už v Lúčoch mal recenzovanú nejakú knihu o rozvode a nebi…”. Áno, je to tak. Veľmi dobrý postreh a Chrabromilu udeľujem päť bodov.
V treťom čísle Lúčov v roku 2010 (to je už doba!) som písal o knihe Veľký rozvod. Ak si nepamätáš, o čom presne to bolo, pohľadaj v domácom archíve, alebo na webe zmm.sk. Len v skratke pripomeniem, že je autorom aj kníh o Narnii, ktoré sú teraz známejšie vďaka filmovému spracovaniu a od 15 rokov bol neveriacim. Až v 33 rokoch sa “kopajúc a kričiac stal kresťanom”.
No a teraz k samotnej knihe. Priznám sa, že som ju kupoval z troch dôvod. Kvôli autorovi, pretože viem, že všetko od neho je v súlade s mojimi čitateľskými chúťkami, kvôli názvu, pretože som si pod ním predstavil jednoduchý Lewisov dej plný silných myšlienok a napokon kvôli popisu, ktorý mi túto predstavu iba potvrdil. Veď posúď: “… moderný človek je sudcom, Boh je na lavici obžalovaných. Človek je zhovievavý a ak Boh môže rozumne zdôvodniť, že dovoľuje vojnu, chudobu a choroby, je pripravený to vypočuť, dokonca Boha sprostiť viny. Dôležitá je ale výmena úloh – človek ako sudca a Boh ako obžalovaný.”
No a kniha napokon nebola iba o tom. Ale žiaden súvislý dej, žiadne hlavné postavy, žiadna zápletka. Nebola to beletria, ale, pozor: Zbierka esejí. Sklamanie? Pre mňa v prvom momente určite. Ale, ako je uvedené v jednej z esejí: “Všetko, čo nie je večné, je z hľadiska večnosti zastaralé.” Nedáva to tu zmysel, však? A pritom je to hlboká myšlienka. Asi tak som to vzal a ponoril som sa do písmen a viet a myšlienok.
Takto som sa postupne dostal cez všetky témy, ktorým sa autor venuje, ako napríklad: vzťah náboženstva a vedy, svätenie žien za kňažky v anglikánskej cirkvi, obhajoba zázrakov v kresťanskom svete a celú radu ďalších teologických a spoločenských tém.
Lewis veľa publikoval a tieto eseje sú iba výber počas obdobia asi 20 rokov. A je to veru poznať. Zo začiatku písal na mňa príliš odborne a nahustene, neboli to články, ktoré sa dajú jednoducho pochopiť. Postupom času, ale písal viac a viac “čtivo”, takže aj prínos jednotlivých zamyslení bol pre mňa vyšší. Každý sa proste vyvíja.
Keďže autor má za sebou ateistickú minulosť, často sa konfrontuje s názormi, ktoré mal počas tej doby.
Zachádzame s Bohom ako polícia s obvineným; čokoľvek vykoná, môže byť použité proti nemu.
A práve to je ten element, ktorý dáva jednotlivým vetám váhu. Keď porovnáva a akoby ateistovi vysvetľuje existenciu zázrakov konfrontovaním Svätého Písma a vedy, nepredstavuje si iba akože ateistu sediaceho pred ním. On to vysvetľuje sebe. Sám seba a svoje svedomie presviedča o tom, že je správne, v čo verí.
Na internete som si dohľadal jeho posledné interview, ktoré bolo zamerané hlavne na jeho tvorbu. Keďže som chcel použiť na záver článku jeho slová, vybral som tie, ktoré patrili medzi jeho posledné verejné, a ktoré tomu dajú peknu bodku. Je to odpoveď na otázku, aká bude podľa neho budúcnosť ľudstva:
“Svet môže skončit v nasledujúcich 10 minútach. Medzitým ale budeme pokračovať v našich povinnostiach. Je úžasné, keď sa v tom okamihu budeme správať ako Božie deti: žiť každý deň, ako by bol náš posledny, ale plánovať tak, akoby náš svet trval stovky rokov.”
— článok vyšiel v časopise Lúče, ktorý vydáva Združenie mariánskej mládeže
TIP: Knihu Bůh na lavici obžalovaných si objednajte na Zachej.sk
