slová, ktoré si nepíšem iba pre seba
Neviem, či vám niečo hovorí meno Max Kašparů. Osobne som toto meno pred prečítaním jeho knihy registroval, ale nemal som ho spojené s ničím konkrétnym. Vedel som, že existuje, že sa pohybuje v podobnej intelektuálnej kresťanskej spoločnosti ako biskup Halík, ale to bolo tak všetko. Aj preto som si tentoraz vybral knihu od neho.
Read moreKaždý kritik funguje ako časovaná bomba. Prvé roky vystupuje pokorne, postupne však získava istotu a opája sa mocou nad životom iných. Na to, aby udával tón, potrebuje byť čestný alebo sa aspoň na čestnosť hrať. No čestnosť si často zamieňa s potrebou byť na očiach. Ak šepká a vyberá slová, nikto si ho nevšimne. Podložené tvrdenia zanikajú medzi drzými šplechmi, a tak sa sústredí na detaily, text sa stráca a prestáva byť dôležitý. Oveľa dôležitejšie je to, ako text číta kritik. Recenzia je kritikove okno do sveta. Nina to vždy hovorievala každému, kto ju bol ochotný počúvať. Prostredníctvom recenzií si kritik môže urobiť meno a zabezpečiť život. Čím vyhranenejšie tvrdenia, tým lepší život. Nikto nechce čítať racionálne úvahy. Nikto ich nechce ani uverejňovať. Oveľa lepšie je napísať niečo kontroverzné, čo strhne autora diela z piedestálu, každý túži byť tým, kto prvý zakricí, že kráľ je nahý.
Erlend Loe: Inventúra
Když vám nečekaně zemře osoba blízká a drahá, neztratíte ji najednou; ztrácíte ji postupně a dlouho – jak plyne čas, přestanou ji docházet dopisy, z polštářů vyvane její vůně a nakonec se vytratí i z jejích šatů ve skříni a prádelníku. Stále přibývá částí, které z ní postrádáte. A jednou přijde den, kdy zvlášť silně pocítíte, že vám nějaká urcitá část chybí, a tehdy si uvědomíte, že je pryč, navždycky – a pak zas přijte další den a další určitá chybějící část.
John Irving: Modlitba za Owena Meanyho
Chyť mi hvězdu holou dlaní.
S mandragorou počni dítě.
Řekni, proč čas nemá stání?
Kto ťal ďábla po kopytě?
Uč mě znát zpěv mořských víl,
dej, ať zášť mine svůj cíl,
a zařiď hned,
aby vlét
pravdě vítr do plachet.
Inovácie a zlepšenia sa stávajú súčasťou pracovnej náplne čoraz väčšieho počtu zamestanncov vo firme. Všeobecne. Pretože ak chce firma prežiť a nie len prežívať, musí inovovať, musí sa zlepšovať.
Anselm Grün má už toľko kníh, že ak sa niekto venuje náboženskej literatúre aspoň zbežne, musel sa s týmto menom už stretnúť. Hoci je benediktínskym mníchom, vo svojich knihách sa venuje naozaj širokému záberu tém. Od modlitby (o ktorej si dnes niečo povieme), cez sviatosti, vzťahy, dušu, psychické problémy, time management (o tejto jeho knihe sme tu už pred nejakou dobou písali), ekonómiu, životopisy svätých až po rozhovory s inými osobnosťami.
