Naše mozy sa myšlienke, že by sa mohli mýliť, všemožne bránia. Možno si myslíte, že keď sa už rozhodneme, začneme na základe toho konať, ale potom uvidíme, že všetko sa začína kaziť, predsa len svoje rozhodnutie zmeníme. Ha-ha-ha, nie, takto to nefunguje. Existuje totiž niečo ako „podpora vlastnej voľby“, vďaka ktorej, keď sa už nejako rozhodneme, držíme sa zubami-nechtami presvedčenia, že naše rozhodnutie bolo správne. Dokonca si v mysli znovu prehrávame spomienky na to, ako a prečo sme si vybrali práve túto možnosť, aby sme sa utvrdili v našom presvedčení. Jednoduchým príkladom je situácia, keď žena celý deň, pokrivkávajúc v nových topánkach, prežíva muky a každého presviedča, že „v nich vyzerá SEBAVEDOME a zároveň NEODOLATEĽNE“. V extrémnejších prípadoch vďaka tomu javu politici trvajú na tom, že rokovania sú na dobrej ceste a že všetko napreduje tak, ako má, aj keď je už takmer jasné, že všetko ide do kelu. Vybrali sme si a táto možnosť musí byť správna, pretože sme si ju jednoducho vybrali. 

Tom Phillips: Ľudstvo