Každý kritik funguje ako časovaná bomba. Prvé roky vystupuje pokorne, postupne však získava istotu a opája sa mocou nad životom iných. Na to, aby udával tón, potrebuje byť čestný alebo sa aspoň na čestnosť hrať. No čestnosť si často zamieňa s potrebou byť na očiach. Ak šepká a vyberá slová, nikto si ho nevšimne. Podložené tvrdenia zanikajú medzi drzými šplechmi, a tak sa sústredí na detaily, text sa stráca a prestáva byť dôležitý. Oveľa dôležitejšie je to, ako text číta kritik. Recenzia je kritikove okno do sveta. Nina to vždy hovorievala každému, kto ju bol ochotný počúvať. Prostredníctvom recenzií si kritik môže urobiť meno a zabezpečiť život. Čím vyhranenejšie tvrdenia, tým lepší život. Nikto nechce čítať racionálne úvahy. Nikto ich nechce ani uverejňovať. Oveľa lepšie je napísať niečo kontroverzné, čo strhne autora diela z piedestálu, každý túži byť tým, kto prvý zakricí, že kráľ je nahý.

Erlend Loe: Inventúra